Hlavná hrdinka musí nečakane čeliť krutej diagnóze, ktorá jej obráti naruby celý život. Má pocit, že ju nespravodlivo odsúdili na smrť, hoci sa ničím neprevinila - bez možnosti obhajoby či odvolania. Koniec jej života sa nezadržateľne blíži, a tak sa púšťa do boja. S prácou, okolím, najbližšími a v neposlednom rade sama so sebou. Má len dve možnosti: buď začne žiť naplno, alebo bude nečinne čakať na koniec. Vyberie si prvú možnosť a opúšťa stereotypný život, na aký bola zvyknutá. Jej pohľad na svet je zrazu iný, oveľa intenzívnejšie vníma všetko, čo bolo kedysi pre ňu samozrejmosťou. Lebo to, že zdravie je v živote človeka najdôležitejšie, nie je klišé, ale realita, ktorú si človek uvedomí, až keď oň príde...
Rakovina. Nádor na mozgu. Začal sa pomyselný odpočet. No prečo stráviť zvyšok času ľutovaním sa? Naša hlavná hrdinka si vybrala, že si užije život. Navštívila krajiny o ktorých snívala (kam mohla ísť autom), našla si lásku a užívala si život. Len škoda, že zomieranie je také náročné a tak bolestivé. Človek psychicky bojuje s týmto démonom, a aj keď si môžeme myslieť,že sme sa so svojím osudom vyrovnali, nemusí to tak byť.
No prečo a kto nás súdi? Kto rozhoduje o tom kto zomrie skôr a kto nie? Neviem , ale emócie z tohto súdu ku mne dorazili tak intenzívne, až som ronila slzy veľké ako hrachy, a snažila sa vstrebať osud, a priam hrôzostrašnú smrť nevinného človeka.
Ťažko sa opisujú pocity, ktoré táto kniha vo mne vyvolala. Bola emocionálne extrémne náročná. Bolo mi neskutočne ľúto, že hlavná hrdinka zomrela. Vedela som to od prvej stránky, ako sa to skončí, a predsa, nedokázala som sa z jej osudom zmieriť. Tento raz Boh či život, alebo ten, kto rozhoduje o živote a o smrti u mňa prestrelil. Priala som si, aby si vybral niekoho iného.
Ale ona si priala niečo iné - zariaďovala si svoj vlastný pohreb, a bol veľmi netradičný, no skutočne originálny. No priať si, aby ti priateľ v tom najhoršom radšej pomohol umrieť, už bola aj pre mňa silná šálka kávy. Ale keď cítite ako z vás uniká život, a vaše sily sú každý deň slabšie, čo by ste si priali vy?
Priam ma desila tá choroba, no v reálnom živote ju má obrovské množstvo ľudí, a tak sa snažím pochopiť a vžiť sa do situácie takto chorého človeka. Márne som sa to snažila pochopiť, jednoducho sa mi len kotúľali slzy po lícach. Tak silný bol ten príbeh. O zmierení sa svojím osudom, o umieraní a zároveň o tom krásnom, čo človek v živote ešte môže prežiť.
Komentáre
Zverejnenie komentára