Anotácia:
Nikdy by sme nemali cítiť vinu za to, že dokážeme začať odznova.
Vanesa to nemala v živote ľahké. Nevyrastala v usporiadanej rodine a na štúdium si musí tvrdo privyrábať. Za rodinné pomery, v ktorých žije, sa v skutočnosti hanbí. Po otcovom nečakanom zlyhaní sa konečne rozhodne vyriešiť svoju bezútešnú situáciu a bezhlavo sa vrhá do náručia charizmatického muža.
Zamilovaná po uši verí, že opätuje jej lásku a pomôže jej sa na vlastné nohy.
Odsudzujúc maminu závislosť, presvedčená, že má svoj život pod kontrolou, sa postupne dopracuje k tej svojej.
Rovnako nebezpečnej ako je tá, ktorej roky bola svedkom.
Bludný kruh sa po čase uzatvára a Vanesa musí naprávať, čo pokazila.
Druhá kniha, ktorú čítam od Simony Roškovej, bola opäť prečítaná za pár hodín! Jej štýl a nápad na príbeh je podobne ako v prvej knihe, ťažký ale zároveň tak pútavý, že sa od neho nedá odtrhnúť ani na 5 minút.
Vanesa mala ťažké detstvo no ani teraz v dospelosti sa s ňou život nemazná. Matka alkoholička, otec sa zabil...psychicky zronená sa snaží nájsť cestu za lepším životom. Darí sa jej, kým sa nešťastne nezaľúbi. A tam to začne. Tak ako matka má svoju závislosť, aj ona má tú svoju. A povedala by som, že je ešte horšia. A najhoršie na tom je, že si svoj problém nevie a ani nechce pripustiť. No keď je už situácia neúnosná, všetko sa skomplikuje ešte viac. No a potom to príde. Po všetkých nociach čo zažívala, jej v hlave ostali slová: Po dnešnej noci mi nevolaj!
Vanesa v tomto príbehu bola prudko poznačená svojím detstvom, ktoré bolo zo strany jej rodičov - hlavne matky - úplné fiasko. Matka bola celý život alkoholička, a Vanesa musela žiť pod jednou strechou so ženou, ktorú neznášala . No napriek všetkým rozhodnutiam, i keď niektoré neboli dobré, z Vanesy vyrástla silná a rozhodná žena.
No pri tomto príbehu som sa zamýšľala, v koľkých domácnostiach je to takto. Pretože nik z nás nevidí, čo sa skrýva za zatvorenými dverami ostatných domácností. A nielen to. Autorka v tejto knihe načala aj iný problém. A tým je sebapoškodzovanie. Veď koľké z nás (podľa mňa predovšetkým z nás žien), nosia celoročne dlhé rukávy, aby jazvy neuzreli svetlo sveta?
Treba sa zamyslieť nad svojím životom a snažiť sa problémy riešiť s chladnou hlavou. Lebo byť alkoholikom/čkou, je jedna vec, ale siahať si sám na svoj život práve týmto spôsobom nie je vo vôbec dobré.
A aj o tom je tento famózny príbeh talentovanej slovenskej spisovateľky Simony Roškovej. A však nie len o tom. Ale i o tom, že ak takýto problém nastal, je čas aby pri vás stáli i naďalej vaši známi, blízki i priatelia. Aby ste sa mali komu zdôveriť.
Ak vás príbeh zaujal, netreba váhať. Je to totiž jeden z najlepších príbehov, aké Slovensko má.
Komentáre
Zverejnenie komentára